Ostrá kružba

 

z dielne R+J Bežecké projekty

 Rasťo, mali by sme spolu dačo vymyslieť. Nejaký pretek v horách a výťažok by sme dali potom do útulku alebo niekam, kde to bude potrebné. Asi tak nejak bola prvotná myšlienka a dôvod, prečo sme sa rozhodli uskutočniť Ostrú kružbu. Nápad niečo zorganizovať z mojej strany bol už dávnejšie, ale okolité podmienky mi to nejak nedovoľovali a sám by som sa do toho nepustil. Čakal som teda ďalší rok, kým kružba dostala reálnu podobu. Názov akcie mi skresol počas behu na Brezine a hneď sa zapáčil. Jak Rasťo poznamenal: "Štúr by bol na nás hrdý". Princíp bol vlastne jednoduchý. Krúžiť okolo Ostrého vrchu 4 hodiny. Začiatkom roka sme teda oznámili termín konania, stručný popis preteku a už sme len čakali ako sa to celé poskladá. Akcia to bola čisto pre vyznávačov horského behu a pre ľudí, ktorých neodradí nepriaznivé počasie. Každý si mohol odbehnúť koľko uznal za vhodné. Jedno kolečko meralo približne 3,4 kilometra a 210m stúpania. 

Profil trate

 Človek, keď si mákol tak mohol s prehľadom nazbierať 1500m+ výškových a tak dostať do nôh vcelku pekný základ do sezóny. S Rasťom sme dosť komunikovali a dohadovali jak spraviť pretek čo najviac jednoduchý a zároveň pre bežca aspoň niečim príťažlivý. Od začiatku sme chceli aby kružba bola komorná akcia, kde bude bežať tak tucet bežcov. To by bol pre nás nakoniec úspech, keďže sme sa v organizácii mohli spoľahnúť len sami na seba. Nakoniec nám prišlo na naše prekvapenie bežcov 15.

Termín padol na magické číslo 3.3.2018. Do posledného týždňa pred pretekom sme vôbec netušili, aké bude počasie a čo nás čaká, marec vie byť vrtkavý a tak trochu sme sa modlili za sneh viac ako by malo byť blato alebo dážď. Tak isto sme nič dopredu  veľmi neplánovali a nejak sa to celé samo kryštalizovalo. Štart a cieľ zároveň mal byť na jednom mieste čo nám umožnilo s minimom ľudí urobiť akciu pre bežcov aspoň sčasti pohodlnou. Miesto na štart som vybral kúsok pod vrcholom Ostrého vrchu. I keď padli aj nápady; prečo to nespravíme na vrchole, že by sa bežcom po jedle lepšie bežalo dolu, predsa len sme uznali za vhodnejšie miesto práve pod vrcholom. Jednak sme nechceli zaberať prístrešok na vrchole, kde turisti radi posedávajú a aj preto, lebo naše miesto bolo bokom od chodníka zapadnuté a ľudia nás nerušene obchádzali. Niektorí možno vedia, že na mieste štartu bola v 40. rokoch postavená skautská chata s názvom "Hladný vlk", ktorá bola neskôr vypálená, ale to len pre zaujímavosť.

Hladný vlk. Dnes to tam vyzerá úplne inak.

Chata pod Ostrým vrchom. V strede Jeep Willys.

Prezentačka

 Keď už bolo jasné, aké bude počasie, tak sme sa vedeli aj zariadiť čo sa týka občerstvenia. Totiž všetky veci bolo treba vyniesť na chrbáte po svojich. Hlásili mínusové teploty a tak základnú vec ako vodu sme hore nemohli vyniesť deň vopred, ako sme pôvodne plánovali. Cez týždeň sa dali vyrobiť diplomy, ktoré som odsúdil hneď po tlači, lebo moje grafické schopnosti sú na nule a na PC vyzerali rozhodne lepšie a k tomu som ešte v rýchlosti nahodil na USB kľúč nedokončenú verziu diplomov. Prepáčte :) 

Pôvodne mal diplom vyzerať takto.

 V stredu sme uzatvorili registráciu a svietilo nám tam 12 mien. Počet zodpovedal našim predpokladom. Čo sme boli prekvapení, že registrovaných bolo viac cezpoľných ako našincov. Tož našinci asi nemajú zmysel pre dobrovoľné trýznenie alebo čo. 

Okrem iného sme v sobotu, týždeň pred akciou, urobili obhliadku trate a nachystali drevo na kúrenie a varenie čaju. Variť čaj v kotlíku bola pre mňa kulinárska výzva! Keď pankovica, tak so všetkým čo ku takýmto mini šialenostiam patrí. Na trati sa našli popadané konáre, ktoré sme vypílili a odhádzali stranou. Nám na bežcoch záleží. Alebo lepšie povedané, nemali sme záchranárov;  tak sme chceli riziko úrazu minimalizovať.

Príprava dreva

Obhliadka trate

V piatok, deň pred, sme si s Rasťom vybehli ešte raz na trať prefáborkovať trochu komplikovanejšie úseky. Fakticky to nie je nič náročné na orientáciu, ale za tých pár rokov čo behám som  počul o rôznych možnostiach ako si spríjemniť cestu a objavovať nové miesta. Sám som jeden z tých. Viz. blog o Leteckej stovke minulý rok. Keď už bolo všetko prichystané, ostávalo iba dúfať, že niekto príde.

Značenie trate

Sobotňajšie ráno bolo mrazivé a jasné. Objednali sme teda správne a bola šanca, že ľudia nakoniec prídu. Hlavný faktor je počasie. Pokiaľ počasie nehrá do karát, tak sa to podpíše na účasti. Hádžem veci do Nivy a idem pre Rasťa. Poľadovica diktuje ako prechádzať zátačky a tak radšej opatrno šliapem na plyn. Ku Chate pod Ostrým vrchom sa dostávame bez problémov. Vecí máme viac než dokážeme zmestiť do ruksakov a tak vytváram provizórne sánky z kotlíka, kam nahádžem chlieb a vodu. Stretávam Marcela B. na bajku a nadhadzujem mu, že či je v poriadku, keď takto v snehu lieta na bicykli. Odvetí, že však to poznáš sám z behu. Asi myslel, že sa nebojíme robiť niekedy trochu šialené veci. Alebo myslel, že ťahať chleba v kotlíku po snehu a hrať sa na to, že to mám svojho psíka nie je úplne košér. Kecáme chvíľu a znova ťaháme veci hore. Cesta s plným ruksakom je za trest. Krupička vie o tom určite dosť, tak behá radšej len v šortkách.

Bolo sviežo a ráno bolo krásne. Na pózovanie :)

Môj pes kotlík

Aj Rasťo ťahal riadny náklad.

Po hodine sa dostávame na štart a skladáme veci pod prístrešok. Ja si beriem na starosť oheň a Rasťo papierovačky a výzdobu. Rasťo je perfekcionista a rád má veci pekne na poriadku, kdežto ja som lajdák a tak si beriem radšej tú hrubú stránku organizácie. 

Mali sme hodinu času, kým prídu bežci a cestou na štart sme snívali, že spravíme všetko potrebné a zvaríme si v kľude kafíčko. Realita bola taká, že sme sa vôbec nezastavili a prvú kávu sme ochutnali niekedy v polovici Ostrej kružby. Na spríjemnenie prišiel aj Andrej Hricko a Rasťov otec. Dal mi jednu peknú myšlienku do budúcnosti. O tej inokedy...

V každom prípade bežci začali chodiť a najlepšie, že všetci naraz. Registráciu si zobral na starosť Rasťo a ja som postavil kotlík na čaj. 

 

Dobre, dobre... Rasťo robil všetko :D

Ďuro Macák prichádza za hlasného hundrania, že kerý debil navozil toľko snehu! Vraj nemá rád zimu... Hmmm ešte, že kružbu organizujeme na Kanároch v auguste. Aspoň mal motiváciu rýchlo bežať. 

Ďuro sa moc netešil.

Husky dotiahol polku svojej famílie. Bez neho by sme mali o tretinu menej bežcov, za čo mu ďakujeme. Urobili sme si spoločnú fotku, Rasťo urobil výklad trate a ja som tam nič nerobil. Teda hral som sa na fotografa :)

Zľava doprava : Maskovaný gekon, bežkyňa, bežec.... pes :)

Chalanom je veselo.

Rasťo robí výklad trate.

Štart sme odpálili málinko po desiatej. Krátko po štarte prichádza pán Okruhlica a aj Stano Ďuriga. Stano klasika v krátkych gatiach, no tentokrát aj v ponožkách, lebo vraj nevedel do čoho ide... O preteku sa dozvedel od kámoša a vraj sme niekde pri chate. No nakoniec nás našiel 3 kilometre od chaty. To, že nespĺňal ani minimum z povinnej výbavy sme radšej neriešili. Od začiatku sa vedenia ujal Ďuro Macák, ktorý to ale po troch kolečkách ukončil. Zima predsa len nepasuje každému. Do vedenia sa teda dostal Peťo Janura a ten si to udržal až do konca preteku. 
 

Marek Slávik. Peťovi celý čas šliapal na päty.

Peťové klasické ksichty :D

Marián si to doslova užíval.

Ľubomír Gubov a Ivana Žuková

Pavol Kyselica

Miroslav Vančo so svojím psíkom.

Rastislav Brunovský prežil na trati aj krušné chvíle, ale zvládol to na jedničku.

Bežci krúžili a občas sa prišli osviežiť horúcim čajom alebo si niečoho dzobnúť, no všetko jedlo nám na stole mrzlo, tak to nebol zrovna gurmánsky zážitok. Maťo z Bernosportu nám podaroval instantné mleté kávy v nálevových sáčkoch a tak sme ich skúšali v krutých zimných podmienkach. Šikovná vec na túry a bežcom sa to tiež pozdávalo. Niečo sa pofotilo, povzbudzovalo sa a niektorých sme ešte presviedčali aby si dali ešte jedno kolečko naviac. Slniečko nám celý deň svietilo a celkovo počasie bolo na jedničku. Bežci sa nám pravidelne hlásili aby sme mohli zapísať ich časy a nám tie 4 hodiny ušli ako voda. 

Všetci bojovali do poslednej chvíle a Stana sme museli stiahnuť z trate lebo ten by tam krúžil kľudne až do pondelka.

Peter Husár alias Husky z rodu Gekoňov

Pán Okruhlica nás doslova prekvapil svojou prítomnosťou.

Stano Ďuriga v zimnom outfite

Marek Hrušovský z Maduníc

Každému účastníkovi sme vypísali pamätný diplom, uvarili snáď liter kávy, pojedlo sa dačo a ľudia sa začali rozchádzať. Keďže sa jedná o komornú akciu s dobrovoľným štartovným, tak sme ku diplomom za prvé miesto dali aj vecnú cenu, kružítko. Áno, dobre čítate. Ostrá kružba, tak kružítko. Prvé miesto teda obsadil Peter Janura a za nežné pohlavie naša známa horská bežkyňa Miladka Doskočilová.

Pán Okruhlica a Stano Ďuriga.

Dobehané! Teší sa Rasťo :)

Výsledková listina

I keď víťazi boli všetci, tak títo dvaja boli najrýchlejší.

Kedže bola riadna kosa, ľudia sa pobrali veľmi rýchlo po svojich a my sme si konečne mohli dopriať tú kávu vkľude a pri ohni spolu s Miladkou. Nemali sme sa kam ponáhľať lebo v horách nám je vždy fajn a utekať domov sa nám nikdy nechce :) 

Od kružby ubehli dva týždne. Vyzbieraná čiastka padla na nákup elektroinštalačného materiálu pre trenčiansku karanténnu stanicu. Pár ľudí sa nás pýtalo či bude aj druhá kružba, no s Rasťom nad tým zatiaľ vôbec neuvažujeme i keď túto myšlienku neodmietame. Projektov máme mraky a ďalšie pribúdajú, ale ľudí ktorí by nám s tým mohli pomôcť je jak šafránu a tak to zatiaľ ostáva na tejto úrovni. Každá akcia človeka zaväzuje a sú to starosti nad rámec bežného života, ale napĺňa ma myšlienka, že komunita si zaslúži takéto akcie a hlavne ja sa cítim vďačný a vždy budem dlžníkom tomuto športu, za všetko čo mi horský beh do života priniesol. 


Poďakovanie patrí všetkým ľudom, ktorí sa nejak pričinili aby Ostrá kružba spatrila svetlo sveta. Sledovať naše počiny, plány atď. môžete na fejsbukovej stránke R+J Bežecké projekty.

P.S.  Večer po kružbe som prišiel ku kámošovi na kávu. Kecali sme o kružbe a spomenul som pána Okruhlicu. Niektorí vedia, že pán Okruhlica je vcelku známa osobnosť. Pracuje pokiaľ sa nemýlim s drogovo závislými ľudmi. No a toto meno som spomenul aj kámošovi. Ten nevedel o koho sa jedná... No a jak sme sedeli na gauči, tak som mu povedal nech prepne na TA3, že nech viem čo sa deje vo svete. A tam práve príspevok s Ľubomírom Okruhlicom. Hovorím mu, že: Aha! Tu ho máš! :D vesmír vie byť niekedy vcelku zábavný.