MARATÓN POHRONSKÝM INOVCOM

"Kto raz položil srdce na oltár prírody, stáva sa navždy túlavým psom."

                                                                                                                                     Neznámi autor

 Akciu ktorú usporadúva turistický klub Filozof každý rok vo februári som si vybral práve kvôli blížiacej sa Leteckej 100ke, na ktorú treba nabehať čo najviac to pôjde a 42km/1500m je vždy dobrý základ do nôh. Akciu sme si dohodli začiatkom roka s Rasťom, Miladkou a Jakubom. Nechávali sme tomu plynulý priebeh a nebolo treba ani nič platiť popredu , čo je niekedy veľmi príjemné keby došlo ku nejakým nechceným komplikáciám na poslednú chvíľu. Bolo potreba sa akurát registrovať a nič viac.

5:00 budíček a ja otváram oči po necelých 4 hodinách spánku lebo deň pred tým som mal poobednú a ešte po robote som sa snažil nájsť GPX súbor alebo aspoň nejaké info o trati. Všetko nechávam na poslednú chvíľu ako vždy...

5:50 berieme Kubka od Južanky a valíme ku Smažienke zobrať Rasťa. Miladke sa pritrafili rodinné záležitosti tak snami nakoniec nešla. Nakladáme Rasťa a valíme smer Nová Baňa čo je cca 100 km od Trenčína. Počasie je pod psa... Hmla a  teplo na toto obdobie a všetko sa topí. Nevieme ani len odhadnúť čo nás bude čakať na mieste činu v Novej Bani.

Po ceste kecáme o všetkom možnom i nemožnom a čas máme super. Za Hornou Vsou na prelome Trenčianskeho a Banskobystrického kraja z čista-jasna nastáva zmena počasia. Hmlu a teplo vystriedala zima, jasno a nádej , že nám oskar bude svietiť na naše hlavule. Dávame cik pauzu a fičíme ďalej s dobrým časovým náskokom.

Človek by povedal , že trafiť do Novej Bane bude ľahké , ale nebolo. Jedine tak s diaľničnou známkou s ktorou sme nedisponovali. Prechádzame malinkými dedinkami a vyberáme si miesto kde by sme si kúpili nejaký ten dom. Dedinky sú tu dosť chudobné,temné,špinavé. Práce v týchto dolinách je jak šafránu a tak sa snažíme prísť na to ,že keby sme tu aj žili čo tu robiť? V každej dedine nechýba kostol ktorý je raz na námestí a inokedy nad dedinkou na kopci , kde vyzerá majestátne. Všetko na to jak chudobne a špinavo to tu vyzerá tak to tu  pôsobí historicky a určite je tam božský kľud. Cez Žarnovicu a ďalšie malinké dedinky v ktorých tak isto nechýbal kostol a ani krčma sme konečne dorazili do Novej Bane.

Štart sa konal od základnej školy o 8:30. Mali sme niečo okolo 3/4 hodinu na to sa registrovať a prezliecť. Na akciách TK Filozof je príjemné , že štartovné býva dobrovolné podľa toho ako človek uzná za vhodné. To sa vidí málo kde jak vôbec niekde.Na registračke pracuje aj Pán Knížat a tak sa vítame. Naštartovaná peristaltika nám signalizuje čas ešte na "rýchlovku" pred štartom i keď váham či to neponesiem do hory nakoniec lebo na záchodoch sú fronty jak za socializmu na mäso. Prezliekame sa a dávame si prvé foto.

Gekone inda ekšn

 Zhromažďujeme sa pred školou a za pár minút by mal zaznieť výstrel. Niektorý bežci zobrali aj štvornohých miláčikov a budú zdolávať trať vo dvojke. Veľmi pekné od majiteľov psíkov.

štart pred školou

Od školy prechádzame cez cestu a vrn ho hore do lesa cez obývanú časť s rodinnými domčekmi. Had sa trhá prvé kilometre a Rasťo v domnení ,že pôjdeme všetci spolu aby sme sa nestratili , zisťuje krutú realitu , že Jakub to zobral ozaj ako výzvu a bojuje tam niekde v popredí a ani ho už nieje vidieť. Lúčim sa s Rasťom nech si kľudne beží svoje a nech na mňa nečaká. Chalani sú ďaleko rýchlejší a iba by som ich brzdil.

Cesta z mesta do lesa(Foto Rasťo Cabala)

Bežím si svoje a po chvíli dávam dole z baťoha palice a zo seba bundu,rukavice a čiapku. Hovorím si , že asi zimšie už dnes nebude.

V nížinách sú tie teploty vrtkavé a obzvlášť keď stojí človek na južnom svahu a slniečko mu daruje svoju nezištnú pozornosť a snaží sa presvedčiť , že všetko bude už len dobré. No určite má pravdu,len musí stále svietiť oskar jeden. Čakám na nejaké výhľady na dolinu ,ale nič sa nechce ukázať a hmla hrá svoje hry tiež. Niekedy to už vyzerá , že aspoň jedna z tých síl povolí a niečo sa vykľuje , ale razom je to preč a tak strácam záujem dúfať v niečo viac než mi je poskytnuté. Prírode človek nerozkáže.

Taktiku som si zvolil následne. Vôbec som nepoznal výklad trate a okrem pofidérneho itineráru čo sme dostali na štartovačke som nemal vôbec potuchy čo ma čaká. Bolo jasné , že sa musím na niekoho natráfať s navigáciou alebo aspoň na bežca čo to už bežal pred tým.

Odchytávam si chalaniska s mne sympatickým tempom a idem sním. Vyzerá , že to nechce prepáliť od začiatku a šanuje síl. Topiaci sa sneh a ľad pod nohami robí patálie ,ale nič čo by nohy plné energie ešte nezvládli.

Prebiehame cez dedinku Bukovina a po mojej pravej strane sa naskytá nechutný pohľad na čerstvo zabitú kravu ako ju s bágrom a reťazami zdvíhajú aby ju mohli prerezať na polku. Čerstvo vyvrhnuté vnútornosti na zemi a dymiace sa ešte teplé telo mi poslalo do hlavy len jednu myšlienku  "hoväda nechutné,veď na každého raz príde!"

Dedinka kde nič nieje a nikdy asi nebude. Coop jednota to má už za sebou nejaký ten rok a my si to frndžíme rovno za dedinou do lesa.

Stúpanie na Veľký Inovec nebolo nejak tvrdé a pomocou paličiek si to človek vycupital pekne bez problémov. Na sedle pod Inovcom sme nevedeli či máme ísť aj kótu alebo rovno dole. Vybrali sme si kótu čo sa nakoniec aj ukázalo zbytočné a my sme mali na svete prvé kufrovanie a 10 minútovú stratu hneď na začiatku a zbytočne. Nebyť na kóte hmly tak by sme mali aspoň nádherný výhľad , ale nič sme tam nevideli. Dali si sme ťuka s tabuľou a trielili späť ku rázcestníku na lúku.

Odteraz by malo až do polky trate následovať dlhé klesanie. V topiacom sa snehu a všade ľad je človek trochu viac opatrnejší než bežne. Nikto nechce zranenie na začiatku sezóny. Od chalaniska ,s ktorým bežím som vypáčil akurát ,že má už nejaké ultra pobehané a mne razom klesne výkonnosť tak o 50% a cítim sa ako amatér popri ňom. Hovorím si nevadí... Potiahnem to sním pokiaľ budem môcť lebo on na rozdiel odo mňa vedel kam beží. Každý kilák sním je kilák bližšie ku cieľu bez blúdenia.

Dlhé klesanie cez zasnežený les sa mení na polo zamrznuté lúky a polia , ktoré si viem živo predstaviť ako moc vedia byť blatové tak o pár hodín neskôr keď na ne začne slniečko sypať svoju nehu. Chalanisko si ide stále svoje a jeho tempo mi je stále príjemné ku podivu. Nejaká partia mladých nás obieha a následne my ich keď odpočívajú. Ich taktika behu mi moc nepripomínala šetrenie silami , ale tak snáď to dotiahnu do konca úspešne. Lúky strieda asfaltová zvážnica s miernym klesaním a nám to nahráva na pekné tempo 4:50/km a pomaličky si to valíme ku občerstvovačke.

Občerstvenie a časovaná pasca pre žrútov (foto Rasťo Cabala)

 Zastavujem pri stole stým ,že si idem niečo dzobnúť. Na mňa tam je jaksi plno ako v Bille na Juhu a tak hádžem palice do snehu a idem sa vyčúrať. Otáčam sa a stôl sa zaplnil ešte viac a tak si hovorím ,že či dačo ozaj potrebujem a zisťujem ,že všetko mám. Ukradnem si ,ale aspoň mesiačik jabĺčka a chôdzou ho natlačím do lebene spolu s pár mojími ďatlami od Bio Nebio odroda Deglet Nour ktoré sú na svete jednoznačne bez konkurencie. Voňavučké a sladké ako med! Vždy mi to papuľku rozmazná a neviem sa ich potom dožrať nikdy. Pol trate za mnou a môj parťák mi ušiel. Uuuups! Kam teraz asi... Kukám do itineráru a uznal som za vhodné vpravo. V diaľke vidím chalaniska asi tak s kilometrovým náskokom a zisťujem ,že je to môj guider. Pekný asfaltíček lemovaný starými jabloňami a hrušiek sa ponúka na príjemné,svižné tempo. Doháňam chalaniska asi po 20 minútach až na lesnej ceste ku nejakej horárni ,ktorú ani nakoniec neuvidím.

Pomalý beh striedame krokom. Ľad na ceste nohy viac unavuje než bežne a parťák vyzerá tak trochu deprimovane. Popravde on je veľmi tajomný muž. Buď mi nerozumel alebo sa nechcel rozprávať ,čo je veľmi zvláštne lebo ja som zatiaľ tak asociálneho bežca nestretol. Nakoniec prehovoril tichým hlasom, že táto dolina je nekonečná. Pokrčím ramenami a dávam mu za pravdu aj keď netuším o čom presne kecá. Vesmír je vraj nekonečný ,ale aj dolina niekde pri Novej Bani? No... Bola veru dlhá dostatočne na to aby som ju mohol nazvať nekonečnou. Mierne stúpanie dráždilo ku behu ,ale ľad a topiaci sneh uberal na silách a tak to bolo viac o rýchlom kráčaní.

Do cieľa ostávalo nejakých 14 kilákov a ja som sa až na rozbité lýtka cítil dobre a tak som sa rozhodol , že už sa nebude viac šetriť a skúsim do kopca bežať čo to pôjde. Následne som sa odpojil od môjho guidera a idem si už len svoje a až do cieľa sa nestretneme.

Dovalím sa na druhý najvyšší bod trate Pod Malým Inovcom a odtiaľ po modrej na Štanbrk. Z lesa vybieham na velikú lúku na ktorej sú posledné zbytky snehu a valím si svoje tempíčko stým , že už nechcem stratiť svoje umiestnenie. Jedine niekoho obehnúť cestou do cieľa. Za lesné a poľné cestičky to zamieňam za asfalt a štrkovú spevnenú cestu. Nohy poslúchajú a beží sa mi veľmi dobre. Potreboval som sa nacukriť na posledné kilometre lebo som chcel tempo gradovať do finišu a tak do seba hádžem postupne polku balíka hroznového cukru a asi 6-7 datlí. Noštek riadne napudrovaný cukrom a hybaj lámať traťové rekordy. Nie to len kecám... Hneď prvý rázcestník a ja mám hlavu v smútku kam mám vlastne ísť. Skúšam prvú možnosť a bola správna no hneď na to asi po 500 metroch odbáčam na zelenú značku , ale len ako naučný chodník a nie turistický chodník. Dovedie ma to ku nejakému opustenému statku a nič viac.Pripadal som si ako Forrest keď zastavil a uvedomil si , že chce ísť domov a tak sa otočil a bežal späť. Druhé kufrovanie 5 kilákov od cieľa ma morálne trošku podpichlo a svoju stratu som musel doháňať. To čo som tak urputne nazbieral , tie sekundy boli rázom fuč. Jurko musel prebudiť v sebe toho súťaživého ducha a navýšiť latku pudu sebazáchovy o dobrých 50% hore. Už som nemal čo stratiť a tak fajn nacukrený som to ešte skúsil rozbaliť. Jeden grmbál hore a potom už len do cieľa dole. Zmrznuté blato už bolo tekutým blatom a zľadovatelé kaluže už boli skutočnými kalužami a ja pociťujem teplotu týchto mokrých priateľov na cestách. Nohy až tak tŕpnu keď sa mi navalí tá ľadová voda do topánky ,ale čo som si šetril komfort na začiatku v topánkach tak teraz už mi to bolo šumák. Impregnačný sprej už ležal niekde na tých kilometroch zasnežených cestách a voda mala zelenú do topánok. Nakoniec 4 kilometre do cieľa musím dobehnúť aj bosý. Jeden kopček už len a trielim to dole po zelenej až do mesta. Zbehy sú bláznivé a popravde ani na sekundu nepremýšľam , že sa tam môžem akurát dolámať dobre. Dobieham už raz obehnutých a som viac menej na svojom čo aj pred tým.

Zrazu narážam na fáborky a mne to na motivácií ešte viac pridalo. Cítil som , že som blízko a nohy boli stále dobré aj pri zbehoch a celkovo sa mi bežalo stále dobre a rovnomerne bez výpadkov tempa. Z lesa na asfaltovú cestu ma prekvapia ešte prudké klesania  a preveria zbytky síl no a potom už len miernym klesaním pokračujem až ku škole.  Vidím pre sebou ešte jedného bežca , ale na naháňanie , už moc síl nieje. Prajem si to už  mať za sebou a na naháňanie už nemám dosť síl.

Dobieham do školy a finišujem. Diktujem svoje meno,dostávam diplom s časom a Rasťo mi robí fotečku s organizátorom.

Preberanie diplomu a poďakovanie (Foto Rasťo Cabala)

 Chalani sú už prezlečení a popíjajú pivečko. Ja si prestrečujem špáratká aby som nevytvrdol a idem si pre Birrela a dopĺňam kalorický deficit plnou miskou ovsennej kaše s ovocím kým chalani išli na kapustnicu.

Diplom za absolvovanie trasy

Celkovo moc pekný pretek. Škoda tých výhľadov,že sme nič poriadne nevideli za celý čas a občas pokulhávalo aj značenie alebo vysvetlivky v itinerári. Ale celkovo  trať vyživná a aj potrápila na to aké parametre mala ,nepatrí ku tým náročnejším no sneh a ľad ju robia technicky náročnú a vyčerpávajúcu.

Organizátori prisľúbili aj májový beh Strážovskými vrchmi 50km na ktorý sa po dvoch rokoch moc teším.