Slapy EPO Trail Maniacs 61km/2300m
,,Sebadisciplína je spoločníčkou samoty" Platón
Ku Slapom som sa dostal cez Beh.sk, kde som hľadal nejaký pretek na október. Nakoniec som natrafil na sériu závodov od EPO Trail Maniacs. Najprv mi očko požmurovalo po Harachove, ale štartovné vďaka blížiacemu sa termínu už bolo drahé a tak som zobral Slapy, kde bolo len 350 korún. Na výber bolo z troch rôznych tratí, 33k, 46k a 61k. Nakoniec som sa rozhodol teda pre 61 kilometrovú trať. Aké to prekvapenie, však?
Slapy som maličko poznal z Vltava runu. Dokonca aj hlavná fotka na mojom blogu je zhotovená práve zo Slapov a nenapadlo by ma, že sa sem zas po roku vrátim a asfalt zamením za riadny trail.
Slapská priehrada je piatou najväčšou priehradou v Čechách. Postavená bola v roku 1950 a okrem zadržiavania vody, slúži aj na rekreáciu.
Do Prahy cestujem dva dni pred závodom. Jeden deň si nechávam na aklimatizáciu a návštevu známych. Prespávam u brácha a navečer sa pomaly poberám na Smíchovské nádražie na autobus.
Cesta busom sa predĺžila na trojnásobok bežného času a bojím sa, či to stihnem do 21:30, kedy končí prezentácia. Nakoniec všetko v pohode stíham a do Cholína na chatu; prichádzam s malou rezervou. Registrujem sa a beriem si miesto na spanie v spoločenskej miestnosti na zemi. Ponúkali mi aj kľúče od izby, ale nejak som to neriešil a bol som pripravený na sparťanské podmienky.
22:00 začína výklad trate a prvý krát sa zoznamujem so slovom "mlíko". Po chvíli zisťujem, že je to špeciálne slovo pre fáborky... No odkiaľ to slovo pochádza a z čoho, mi nebolo vysvetlené ani na trati od bežcov. Hovoria o "Albertkách", že si tam treba dať pozor a tak isto, že na trati je ťažba a niekedy sa stáva, že ľudia otrhajú fáborky na niektorých úsekoch. Nemám GPX súbor a tak sa budem riadiť ozaj len mapou a fáborkami. Alebo si niekoho odchytím a pôjdem s ním. Vyzerá to na čistokrvnú trailovačku. Okolo 23:30 sa zabalím do spacáku a snažím sa trochu prespať.
Budíček 5:30, pripravujem si veci a všetko si pekne chystám na pretek. Plním hydrovak čistou vodou, zajedám orieškovú zmes na raňajky a 6:30 som pripravený nasadnúť do autobusu, ktorý nás prevezie na miesto štartu, cca 10 kilákov od chaty, do obce Nečín.
Je 6:45. Tma nás stále obklopuje a tak vyťahujem čelovku. Pomaly sa zoraďujeme na štartovej čiare. Na štarte sa zoradí približne 50 ultra bláznov. Odpočítavanie aaaaa je tu štart...
 |
| No aspoň na jednej fotke je moja polka ksichtu :) (foto Trail Maniacs) |
Prvé metre vedú cez dedinu po panelovej ceste, ktorá nás zavedie do hustého tmavého smrekového lesa. Tempo je na mňa prirýchle a tak radšej spomaľujem a idem si svoje. Čelovka mi svieti pod nohy a osvetľuje zatiaľ čierny les. Piesková utlačená cesta je príjemná, no za krátko ju strieda divočina a musím hľadať cestu kade bežať. Hneď na začiatok nám usporiadatelia ukázali v akom duchu sa bude niesť závod. Preskakujem konáre, potoky, veľké suchohríby... Musím byť ozaj opatrný na čo stúpim a tak zvoľňujem tempo a sústredím sa na podklad pod nohami. Po chvíli vybiehame z lesa a križujeme asfaltku.
Prvá kontrola, kde opisujú čísla, fotia a kameraman robí svoju robotu. Beží popri nás a vyzerá to, že bude video z trate. Raz sa beží po tráve, raz po spevnenej ceste a občas nám to prikrášli lesná cestička. Trať je rôznorodá a snažím sa jej trochu nabažiť. Občas dačo pofotím, ale nezdržiavam sa. Tma poľavuje a slniečko sa snaží cez mraky predrať. Čelovku hádžem do ruksaku spolu s rukavicami. Prebiehame cez hať a vzduchom sa šíri krásna vôňa údeného syru. Preletíme nad obcou Županovice a strácame sa v malinkom lesíku popri nádrži. Podľa hladiny vody by som usúdil, že rok na zrážky neprial ani tu. Hubenovská zátoka a staré lodné vraky na kameňoch, ale i suché mólo, kde kedysi bola ešte voda. Možno na zimu nechávajú naschvál takýto nízky stav. Netuším, no pôsobí to na mňa tragicky. Prebiehame ponad Cholín, kde sme spali. Nohy zatiaľ v pohode a počasie nám praje. Občas je to s fáborkami trochu komplikované, ale nič čo by som na mieste nevyriešil. Mokro pod nohami a všade napadané lístie. Jeseň je tu v plnej paráde aj s jej paletou farieb.
 |
| Beh za tmy má svoje čaro (foto Trail Maniacs) |
Prvá kontrola, kde opisujú čísla, fotia a kameraman robí svoju robotu. Beží popri nás a vyzerá to, že bude video z trate. Raz sa beží po tráve, raz po spevnenej ceste a občas nám to prikrášli lesná cestička. Trať je rôznorodá a snažím sa jej trochu nabažiť. Občas dačo pofotím, ale nezdržiavam sa. Tma poľavuje a slniečko sa snaží cez mraky predrať. Čelovku hádžem do ruksaku spolu s rukavicami. Prebiehame cez hať a vzduchom sa šíri krásna vôňa údeného syru. Preletíme nad obcou Županovice a strácame sa v malinkom lesíku popri nádrži. Podľa hladiny vody by som usúdil, že rok na zrážky neprial ani tu. Hubenovská zátoka a staré lodné vraky na kameňoch, ale i suché mólo, kde kedysi bola ešte voda. Možno na zimu nechávajú naschvál takýto nízky stav. Netuším, no pôsobí to na mňa tragicky. Prebiehame ponad Cholín, kde sme spali. Nohy zatiaľ v pohode a počasie nám praje. Občas je to s fáborkami trochu komplikované, ale nič čo by som na mieste nevyriešil. Mokro pod nohami a všade napadané lístie. Jeseň je tu v plnej paráde aj s jej paletou farieb.
Podbieham Ostrý vrch a predo mnou je časomiera na vrchársku prémiu. Uznávam, že na tých najlepších nemám ani zďaleka a tak si to do kopca len pomaly vybehnem. Ocitám sa pod vysielačom na kopci Veselý vrch (489 m.n.m.). Pýtam sa na občerstvovačke či je treba vybehnúť až hore. Vraj áno a nerobia si evidentne srandu. Ja mám tak trochu strach z výšok, no som odhodlaný to na chvíľu potlačiť. Z vysielača oproti mne zbieha chalanisko, čo má sopel cez celú tvár a sliny snáď až na kolenách. Ten evidentne ide do plných... Krútiace sa schody na vysielač, hore ma odpípnu a tým pádom som ukončil vrchársku prémiu. Fotečka, výhľady a hybaj dole po schodoch, hlavu trošku zamotať. Dávam do seba colu, pivo a pár kúskov pomaranča. Nezdržujem sa a pomaly zbieham z vrchu dole.
 |
| Hore končí vrchárska prémia |
 |
| Ja moc tie výšky nemusím... |
Trať sa stále mení a kopčeky spolu s kilometrami ubiehajú. Pripájam sa k jednému bežcovi s menom Pavel a jeho tempo mi je sympatické. Beží to druhý krát, tak sa ho budem chvíľu držať. Kecáme a pýtam sa ho na to slovo "mlíko"... Netuší tak isto a stretol sa s tým minulý rok po prvý krát. V diaľke sa nám ukazuje ďalšia rozhľadňa na ktorej má byť kontrola. Zbiehame na asfaltku a po chvíli si to cupitáme do kopca ku Drtinovej rozhľadni. Veľká drevená rozhľadňa, krásne výhľady a pochvalu zožal môj ultra vysmiaty hrnček na ruksaku.
 |
| Kontrola až hore. |
Zbiehame dole na lúku a následne cez asfaltku do kopca. Pred nami je zranený bežec. Zastavujem sa pri ňom a pýtam sa ho či je v pohode. Vraj hej... Koleno ho trápi, ale vraj to ešte rozbehá. Znova prebiehame cez cestu a rútime sa do prudkého kopca. Pekný single track jak u nás okolo Čachtíc. Borovicový riedky les, kamenistý podklad. Počítam, že čo chvíľa bude ďalšia kontrola a môžem doplniť zásoby. Prudký padáčik a ocitám sa pri moste cez ktorý som bežal minulý rok na Vltava rune.
Na občerstvovačke hádžem do seba nejaký pomaranč, colu a nealko pivo. 30 kilákov v nohách a cítim sa stále v pohode. Prebieham cez most a hneď nás to ženie do prudkého stúpania. Opäť borovicové kopce s výhľadom na most a okolie; kade sme bežali.
Vychádzame na asfaltku a Pavel mi vraví aby som si išiel svoje. Vraj mu to jedlo tam nejak nepadlo a tak ma nechce zdržovať. Tak sa odpájame a vidíme sa v cieli. Vbiehame do lesa a na chvíľu sa snažím zorientovať kade mám bežať. Fáborka v zákrute nikde a sú tu dve možné cesty. Nakoniec vyberám zbeh a volím správne. Preskakujem v doline potôčik a opäť sa púšťam do stúpania a následne klesania ku priehrade. Bežím pekne popri vode a rybárov pes ma malinko popoženie do tempa... Chatárska oblasť Nová Živohošť alebo skôr prístavné mestečko?
Opäť mierne behateľné stúpanie po lesnej ceste až do obce Nahoruby, kde je volebná miestnosť. Bežci tu môžu zastaviť na chvíľu a odvoliť si. Čas im bude zastavený a následne odčítaný z celkového času. Pekná sranda a dobrá prestávka :)
Z dedinky si to šiniem po lúčnej ceste a zastavujem pri ďalšom bežcovi, ktorý kráča. Vraj je oukej a tak si idem po svojom ďalej. Mierny zbeh a vidím v diaľke nejakých ľudí v starom koryte potoka a za chvíľu na mňa kričia aby som sa vrátil späť. Späť? Jak späť? Kam? Pozerám okolo seba a všimnem si za mnou asi 20 metrov fáborky a chodníček do starého koryta potoka. Prebieham popod most a chalani zrobia fotečky. Už mi je to jasné teraz, prečo práve tadiaľto. Starý kamenný most, opadané lístie, kamene, jesenné slniečko, no proste radosť fotiť. Snažím sa preskákať po kameňoch na druhú stranu aby som sa nenamočil, no chalani mi posmešne poznamenajú, že aj tak dlho neostanem suchý. Neverím pokiaľ neuvidím!
Mocem sa popri potoku pokrytom lístim a hľadám kade mám bežať. Nakoniec sa vynáram v ústí potoka, ktorý sa vlieva do rieky. Popri riečke sa snažím nájsť nejakú cestičku, chodník, no príde mi, že nič tam také nie je. Len svah a veľké kamene a tak si musím podľa fáboriek nájsť cestu sám. Niektorí sú dokonca nado mnou a iný idú popri koryte rieky. Riadna trailovačka toto a zrazu stojím pred horskou riečkou a cesty na druhú stranu niet.
Peťka z Prahy mi vravela dačo o brodení sa riekou, kde je do kolien vody... No nazdar a ešte aj chalani sa mi tam pred chvíľou smiali. Teraz už verím. Proste to prebrodím. Voda je riadne ľadová, ale nie je moc hlboká. Na druhej strane ma hneď na to čaká žihľava a v shortkách sa nechávam teda dobrovoľne mučiť. Voda a žihľava, sú moje nočné mory. Vybieham po kamenistej ceste ku nejakej chalupe a cez chodníček mimo cestu a cez malé humno a neviem kade všade ešte. Cesta tam bola, ale my si to musíme dať po svojom. Okej, aspoň je zábava...
Dlhý zbeh do doliny popri ďalšom potoku. Premýšľam, či sa mi spravia pľuzgiere od mokrých nôh alebo nie, prečo bežím zas sám v prázdnej bubline medzi bežcami a tak no... Následne prichádza stúpanie až na lúku, kde už v diaľke vidím občerstvovačku a viem, že tam má byť aj rýchlostná prémia. Snažím sa stále čo najviac bežať aj do kopca, no nohy už nie sú úplne v poriadku a tak to občas prekladám rýchlou chôdzou. Zhadzujem ruksak na stanici a dávam si naplniť hydrovak kým si ja pôjdem odbehnúť svoju rýchlostnú prémiu. Prvý kopec, humno, kopček a zbeh. Letím dole riťou a pár kotúľov. Nič vážne, len som celý od hliny a lístia a tak pekne pokračujem ďalej, ale trochu viac opatrno. Nehrotím to ku kontrole. Dávam si pivko a nejaké ovocie a moju chalvu tyčinku. Prichádza Pavel s ktorým som bežal. Mám na neho približne 10 minút a tak si balím svoje veci a vyrážam na ďalšie mučiace kilometre. Nad občerstvovačkou asi kilometer, vidím jak sa zo stanice ženie nejaká ženská. Dúfam, že to nemyslí s tým, že ma chce dobehnúť vážne. Doteraz mi bolo v mojej bublinke vcelku fajn a nemusel som sa s nikým naháňať a tak do toho trochu prdnem a uvidím. Cez kopček opäť zbeh do údolia Musíku, kde je potok s lávkou. Pár kmeňov uložených cez potok a jeden kmeň ako zábradlie. Je to tu moc pekné, ale na krásu teraz už nie je čas hrať, keď mám za prdelou stíhačku. Opäť hore do kopca a moje nohy začínajú pociťovať nepríjemné pálenie. Vybieham na asfaltku a tu si trochu zájdem, keď neviem riadne nájsť fáborku a miesto toho aby som šiel po lúke, chvíľu kráčam opačne po asfaltke. Spiatočka a už vidím správnu cestu po lúke do kopca. Stále je to relatívne dobré a neviem o jakých "Albertkách" to vraveli. Že by malo dačo prísť nakoniec? Nechám sa prekvapiť.
Bežím po kraji dubového lesa a tu riadne zakopávam. Už som sa videl držkou dole niekde v nádrži. Hromžím a sústredím sa na bolesť prsta, či nie je náhodou zlomený. Nič vážne a tak sa púšťam do zbehu k nádrži. Začínam sa obávať podľa terénu, že sa tu začína dačo meniť. Prvé skaly a kamenistý podklad. Hneď na začiatku Albertových skál trošičku blúdim a snažím sa nájsť značenie no nikde ho nevidím. Strihám si to rovno hore a dúfam, že dačo podobné chodníku budem križovať a aj tak nakoniec bolo. Som na cestičke. Krásny single track s prudkým zbehom dole. Čierne skaliská a nehostinný terén. Pekné výhľady na okolie mi; ale unikajú lebo sa musím sústrediť na to čo mám pod nohami. Prichádzajú schody a reťaze.
Schody sú akurát presne tak, aby som musel krok poriadne naťahovať a začínam trpieť. Stehná sa pomaličky poberajú do laktátového nebíčka a dievčina za mnou ma doháňa. Vybrala si správny čas na naháňanie... Trpím a ozaj nevládzem a tak púšťam dievčinu pred seba a skúsim; nech ma chvíľu potiahne. Dlho to nevydrží a púšťa ma opäť pred seba. Tie prekliate schody... Sú všade a je ich veľa. Zbieham chvíľu dole a neviem sa rozhodnúť kade, lebo opäť žiadna fáborka. Prítomný turista mi ukazuje prstom kade a tak dávam na neho. Dievčina mi funí za chrbtom a tak sa jej snažím v zbehu aspoň trochu utrhnúť a aj sa mi darí. Albertová vyhliadka, Biela skala, Tysová vyhliadka a už si prajem nech som z tohoto trailového neba-pekla preč! Skaly ma úplne zožuli a vyštavili do poslednej kvapky energie. Prichádzam ku poslednej občerstvovačke na 54 kilometri. Dávam si ľahký strečing, colu a za pár minút už pribieha kolegyňa. Tvrdý oriešok tá ženská, musím dačo vymyslieť a tak po asfaltke si hodím ešte pekné tempíčko a do kopca sa snažím ujsť aby ma nevidela. Taktika jak z béčkového filmu... Na myslenie je už aj tak neskoro a nič lepšie aj tak človek nevymyslí. Keď nikoho nevidím pred sebou, nemám dôvod pridávať. Aspoň u mňa to platí...
Hodinky mi hlásia, že nemajú záujem pokračovať a tak sa mi vypínajú. Štartujem teda Stravu na mobile a pokračujem. Nával pulzujúcej bolesti do mojich špáratiek mi bráni v súvislejšom behu a dole kopcom je to skôr šuchtanica. Kúsok asfaltu a opäť do lesa. Šmaclem a snažím sa znova o beh. Prichádzam do dediny V Pekle. Haha tak to vcelku sedí, veď sa tak aj cítim. Zrazu uvidím bežca ako si to pomaly valí krokom do kopca. Akonáhle ma zbadá, začína boj a rozbieha to. Chlapče ja som neškodný, len o tom ešte nevieš, hovorím si sám pre seba. Do kopca krokom a predýchavam pálenie stehien a bolesť. Prestrečujem trochu nohy a chvíľu to pomáha. Do cieľa je už ozaj kúsok, tak zaber! Popod Dubový vrch a miernym klesaním až ku mostu. Za mnou sa zjavuje moja nočná mora. Pokiaľ dačo nemusím, tak je to kúzlenie tempa na 60. kilometri. Cítim sa ozaj bez energie, no nechať sa obehnúť ženou a kilák pred cieľom, to by bola potupa. Ego by dostalo riadne po chrape... Prichádza malé stúpanie po asfaltke a tak sa do toho opieram čo to ešte ide. Začína mi krútiť prsty na rukách a dýcham jak keby som valil štvorkové tempo a k tomu ledva do kopca obieham párik čo tlačí kočár. V kopci sa stíhačke utrhnem a na moste skúšam ešte dačo zo seba vypudiť. Darí sa mi a tak už počítam posledné metre do cieľa. Decká pod posledným kopcom sa ma dačo pýtajú, slušne ich ignorujem a pomaly do kopca, kde je cieľ len vycupkám. Prichádzam do cieľa a padám na zem. Na dnes mám ozaj dosť. Strečing, sprcha, jahodová čokoláda, ako odmena na ktorú som sa celý čas moc tešil. Pavel dobieha po pol hodine. Kecáme o zážitkoch na trati a užívame si pulzujúcu bolesť v nohách.
Čas 7:12 bol pre mňa nad mieru uspokojivý. Taký môj malý cieľ bol prebehnúť trať pod 8 hodín a umiestnenie neriešiť. No nakoniec celkové 15. miesto z 50 bežcov bolo viac než potešujúce. Prvý chalanisko to mal niečo okolo 5:30 a druhá bola žena so stratou 40 minút.
Trať bola nádherná, zázemie na chate ozaj luxusné, od obeda a výčapu až po ubytovanie i keď zrovna ja som si vybral spanie na zemi... O rok sa sem určite rád vrátim, pokiaľ Boh dá zdravia a možno skúsim čas stlačiť pod 7 hodín. Dúfam, že pár ľudom po prečítaní blogu sa to zápači a Slapy si pôjdu odbehnúť budúci rok tiež.
A tu je odkaz na videjko:
https://www.facebook.com/EPOTrailManiacs/videos/1477741645608996/
 |
| Pohľad na most pred občerstvovačkou (foto Trail Maniacs) |
Na občerstvovačke hádžem do seba nejaký pomaranč, colu a nealko pivo. 30 kilákov v nohách a cítim sa stále v pohode. Prebieham cez most a hneď nás to ženie do prudkého stúpania. Opäť borovicové kopce s výhľadom na most a okolie; kade sme bežali.
Vychádzame na asfaltku a Pavel mi vraví aby som si išiel svoje. Vraj mu to jedlo tam nejak nepadlo a tak ma nechce zdržovať. Tak sa odpájame a vidíme sa v cieli. Vbiehame do lesa a na chvíľu sa snažím zorientovať kade mám bežať. Fáborka v zákrute nikde a sú tu dve možné cesty. Nakoniec vyberám zbeh a volím správne. Preskakujem v doline potôčik a opäť sa púšťam do stúpania a následne klesania ku priehrade. Bežím pekne popri vode a rybárov pes ma malinko popoženie do tempa... Chatárska oblasť Nová Živohošť alebo skôr prístavné mestečko?
Opäť mierne behateľné stúpanie po lesnej ceste až do obce Nahoruby, kde je volebná miestnosť. Bežci tu môžu zastaviť na chvíľu a odvoliť si. Čas im bude zastavený a následne odčítaný z celkového času. Pekná sranda a dobrá prestávka :)
Z dedinky si to šiniem po lúčnej ceste a zastavujem pri ďalšom bežcovi, ktorý kráča. Vraj je oukej a tak si idem po svojom ďalej. Mierny zbeh a vidím v diaľke nejakých ľudí v starom koryte potoka a za chvíľu na mňa kričia aby som sa vrátil späť. Späť? Jak späť? Kam? Pozerám okolo seba a všimnem si za mnou asi 20 metrov fáborky a chodníček do starého koryta potoka. Prebieham popod most a chalani zrobia fotečky. Už mi je to jasné teraz, prečo práve tadiaľto. Starý kamenný most, opadané lístie, kamene, jesenné slniečko, no proste radosť fotiť. Snažím sa preskákať po kameňoch na druhú stranu aby som sa nenamočil, no chalani mi posmešne poznamenajú, že aj tak dlho neostanem suchý. Neverím pokiaľ neuvidím!
 |
| Pavel podbieha starý kamenný most (foto Trail Maniacs) |
Mocem sa popri potoku pokrytom lístim a hľadám kade mám bežať. Nakoniec sa vynáram v ústí potoka, ktorý sa vlieva do rieky. Popri riečke sa snažím nájsť nejakú cestičku, chodník, no príde mi, že nič tam také nie je. Len svah a veľké kamene a tak si musím podľa fáboriek nájsť cestu sám. Niektorí sú dokonca nado mnou a iný idú popri koryte rieky. Riadna trailovačka toto a zrazu stojím pred horskou riečkou a cesty na druhú stranu niet.
 |
| Sú len dva spôsoby ako na druhú stranu. V topánkach alebo bez :) (foto Trail Maniacs) |
 |
| Ja som to riskol cez riečku v papučkách, jak praví Trailová Biblia. Toť chalani to skúšajú na "sucho" (foto Trail Maniacs) |
Peťka z Prahy mi vravela dačo o brodení sa riekou, kde je do kolien vody... No nazdar a ešte aj chalani sa mi tam pred chvíľou smiali. Teraz už verím. Proste to prebrodím. Voda je riadne ľadová, ale nie je moc hlboká. Na druhej strane ma hneď na to čaká žihľava a v shortkách sa nechávam teda dobrovoľne mučiť. Voda a žihľava, sú moje nočné mory. Vybieham po kamenistej ceste ku nejakej chalupe a cez chodníček mimo cestu a cez malé humno a neviem kade všade ešte. Cesta tam bola, ale my si to musíme dať po svojom. Okej, aspoň je zábava...
Dlhý zbeh do doliny popri ďalšom potoku. Premýšľam, či sa mi spravia pľuzgiere od mokrých nôh alebo nie, prečo bežím zas sám v prázdnej bubline medzi bežcami a tak no... Následne prichádza stúpanie až na lúku, kde už v diaľke vidím občerstvovačku a viem, že tam má byť aj rýchlostná prémia. Snažím sa stále čo najviac bežať aj do kopca, no nohy už nie sú úplne v poriadku a tak to občas prekladám rýchlou chôdzou. Zhadzujem ruksak na stanici a dávam si naplniť hydrovak kým si ja pôjdem odbehnúť svoju rýchlostnú prémiu. Prvý kopec, humno, kopček a zbeh. Letím dole riťou a pár kotúľov. Nič vážne, len som celý od hliny a lístia a tak pekne pokračujem ďalej, ale trochu viac opatrno. Nehrotím to ku kontrole. Dávam si pivko a nejaké ovocie a moju chalvu tyčinku. Prichádza Pavel s ktorým som bežal. Mám na neho približne 10 minút a tak si balím svoje veci a vyrážam na ďalšie mučiace kilometre. Nad občerstvovačkou asi kilometer, vidím jak sa zo stanice ženie nejaká ženská. Dúfam, že to nemyslí s tým, že ma chce dobehnúť vážne. Doteraz mi bolo v mojej bublinke vcelku fajn a nemusel som sa s nikým naháňať a tak do toho trochu prdnem a uvidím. Cez kopček opäť zbeh do údolia Musíku, kde je potok s lávkou. Pár kmeňov uložených cez potok a jeden kmeň ako zábradlie. Je to tu moc pekné, ale na krásu teraz už nie je čas hrať, keď mám za prdelou stíhačku. Opäť hore do kopca a moje nohy začínajú pociťovať nepríjemné pálenie. Vybieham na asfaltku a tu si trochu zájdem, keď neviem riadne nájsť fáborku a miesto toho aby som šiel po lúke, chvíľu kráčam opačne po asfaltke. Spiatočka a už vidím správnu cestu po lúke do kopca. Stále je to relatívne dobré a neviem o jakých "Albertkách" to vraveli. Že by malo dačo prísť nakoniec? Nechám sa prekvapiť.
Bežím po kraji dubového lesa a tu riadne zakopávam. Už som sa videl držkou dole niekde v nádrži. Hromžím a sústredím sa na bolesť prsta, či nie je náhodou zlomený. Nič vážne a tak sa púšťam do zbehu k nádrži. Začínam sa obávať podľa terénu, že sa tu začína dačo meniť. Prvé skaly a kamenistý podklad. Hneď na začiatku Albertových skál trošičku blúdim a snažím sa nájsť značenie no nikde ho nevidím. Strihám si to rovno hore a dúfam, že dačo podobné chodníku budem križovať a aj tak nakoniec bolo. Som na cestičke. Krásny single track s prudkým zbehom dole. Čierne skaliská a nehostinný terén. Pekné výhľady na okolie mi; ale unikajú lebo sa musím sústrediť na to čo mám pod nohami. Prichádzajú schody a reťaze.
 |
| Panoráma z "Albertiek" (foto Trail Maniacs) |
Schody sú akurát presne tak, aby som musel krok poriadne naťahovať a začínam trpieť. Stehná sa pomaličky poberajú do laktátového nebíčka a dievčina za mnou ma doháňa. Vybrala si správny čas na naháňanie... Trpím a ozaj nevládzem a tak púšťam dievčinu pred seba a skúsim; nech ma chvíľu potiahne. Dlho to nevydrží a púšťa ma opäť pred seba. Tie prekliate schody... Sú všade a je ich veľa. Zbieham chvíľu dole a neviem sa rozhodnúť kade, lebo opäť žiadna fáborka. Prítomný turista mi ukazuje prstom kade a tak dávam na neho. Dievčina mi funí za chrbtom a tak sa jej snažím v zbehu aspoň trochu utrhnúť a aj sa mi darí. Albertová vyhliadka, Biela skala, Tysová vyhliadka a už si prajem nech som z tohoto trailového neba-pekla preč! Skaly ma úplne zožuli a vyštavili do poslednej kvapky energie. Prichádzam ku poslednej občerstvovačke na 54 kilometri. Dávam si ľahký strečing, colu a za pár minút už pribieha kolegyňa. Tvrdý oriešok tá ženská, musím dačo vymyslieť a tak po asfaltke si hodím ešte pekné tempíčko a do kopca sa snažím ujsť aby ma nevidela. Taktika jak z béčkového filmu... Na myslenie je už aj tak neskoro a nič lepšie aj tak človek nevymyslí. Keď nikoho nevidím pred sebou, nemám dôvod pridávať. Aspoň u mňa to platí...
Hodinky mi hlásia, že nemajú záujem pokračovať a tak sa mi vypínajú. Štartujem teda Stravu na mobile a pokračujem. Nával pulzujúcej bolesti do mojich špáratiek mi bráni v súvislejšom behu a dole kopcom je to skôr šuchtanica. Kúsok asfaltu a opäť do lesa. Šmaclem a snažím sa znova o beh. Prichádzam do dediny V Pekle. Haha tak to vcelku sedí, veď sa tak aj cítim. Zrazu uvidím bežca ako si to pomaly valí krokom do kopca. Akonáhle ma zbadá, začína boj a rozbieha to. Chlapče ja som neškodný, len o tom ešte nevieš, hovorím si sám pre seba. Do kopca krokom a predýchavam pálenie stehien a bolesť. Prestrečujem trochu nohy a chvíľu to pomáha. Do cieľa je už ozaj kúsok, tak zaber! Popod Dubový vrch a miernym klesaním až ku mostu. Za mnou sa zjavuje moja nočná mora. Pokiaľ dačo nemusím, tak je to kúzlenie tempa na 60. kilometri. Cítim sa ozaj bez energie, no nechať sa obehnúť ženou a kilák pred cieľom, to by bola potupa. Ego by dostalo riadne po chrape... Prichádza malé stúpanie po asfaltke a tak sa do toho opieram čo to ešte ide. Začína mi krútiť prsty na rukách a dýcham jak keby som valil štvorkové tempo a k tomu ledva do kopca obieham párik čo tlačí kočár. V kopci sa stíhačke utrhnem a na moste skúšam ešte dačo zo seba vypudiť. Darí sa mi a tak už počítam posledné metre do cieľa. Decká pod posledným kopcom sa ma dačo pýtajú, slušne ich ignorujem a pomaly do kopca, kde je cieľ len vycupkám. Prichádzam do cieľa a padám na zem. Na dnes mám ozaj dosť. Strečing, sprcha, jahodová čokoláda, ako odmena na ktorú som sa celý čas moc tešil. Pavel dobieha po pol hodine. Kecáme o zážitkoch na trati a užívame si pulzujúcu bolesť v nohách.
Čas 7:12 bol pre mňa nad mieru uspokojivý. Taký môj malý cieľ bol prebehnúť trať pod 8 hodín a umiestnenie neriešiť. No nakoniec celkové 15. miesto z 50 bežcov bolo viac než potešujúce. Prvý chalanisko to mal niečo okolo 5:30 a druhá bola žena so stratou 40 minút.
Trať bola nádherná, zázemie na chate ozaj luxusné, od obeda a výčapu až po ubytovanie i keď zrovna ja som si vybral spanie na zemi... O rok sa sem určite rád vrátim, pokiaľ Boh dá zdravia a možno skúsim čas stlačiť pod 7 hodín. Dúfam, že pár ľudom po prečítaní blogu sa to zápači a Slapy si pôjdu odbehnúť budúci rok tiež.
A tu je odkaz na videjko:
https://www.facebook.com/EPOTrailManiacs/videos/1477741645608996/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
„Sebadisciplína je spoločníčkou samoty.“
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Zdroj: https://citaty-slavnych.sk/citaty-o-samote/
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára